soni

ářčáář

Ked vojdem do knihkupectva, akoby som vchadzala do ineho sveta....kazde ma svoje caro, ale najkrajsie su tie najstarsie s vysokymi drevenymi regalmi, kde vsetko vonia starinou...ked si predstavim kolko knih je ulozenych v policiach a kolko sa este len docka svojho uznania...kolko ich uz predali,rozdali, vyhodili...kolko knih odovzdalo posolstva inym, zmenilo zivot, alebo len pobavili nudu chvilu...kolko knih bolo precitanych a kolko ludi pracovalo...kolko pismeniek bolo pouzitych a kolko myslienok obsahuje kniha...kolko mudrosti mina autor na dotvaranie deja a aky pocet ludi to absorbuje...nieco si zapamata,alebo odporuci dalej...kolko ludi si precita jednu knihu viackrat a kolko zabudne a kniha zapadne prachom...kolko ludi do nej nieco vpise alebo si zaznamena a niekto iny to najde precita a uschova myslienku druheho...a mozno raz z tej myslienky vznikne dalsia knizka, poviedka alebo len sa to bude podavat z generacie na generaciu v podobe uzlicka mudrosti...knihy si nevycerpatelny zdroj fantazie, humoru, vyjadrenia nazorov a kreativity ludi...rozumnych ludi...lebo rozumni ludia citaju...