soni

Stála za čiarou. Čiarou bezpečnosti, ktorú pre pár dňami prekročil jeden chlapec, čím sa jeho život skončil. Dnes tam stála ona, počúvala hudbu a myslela na to, čo sa asi tomu chlapcovi stalo, že sa rozhodnol skočiť.

Vietor, ktorý je v metere úplne bežnou vecou, sa jej pohrával s vlasmi. Všetky sa jej nahrnuli do tváre a jediné, čo videla, bola čiara. Prerušovaná čiara, ktorú bolo tak jednoduché prekročiť a zmiznúť. Navždy. Odísť preč, do sveta plného oblakov, kníh, bublín, balónov a samozrejme s kopacami zmrzliny a nidky sa nevrátiť. Prečo nikdy? Neviem, zatiaľ sa odtiaľ nikto nevrátil, tak si myslím, že tam musí byť skutočne veľmi fajn..:) Tá čiara, akoby ju začarovala. Dívala sa len na ňu a nič iné okrem hudby nevnímala. Ponorila sa do svojich myšlienok..

Prečo to urobil? Prečo si zvolil smrť pred životom? Však mal len 16 a už sa mu na tomto svete nepáčilo. Vzdal to. Možno už nevládal, proste toho bolo naňho priveľa. Možno nemal na svete nikoho, kto by sa ho spýtal, ako sa má a myslel to skutočne úprimne. Možno nikdy nezažil pocit, že niekomu na ňom záleží. Možno nemal domov. Možno mu nikdy v živote ešte nikto nepovedal, mám ťa rád/a. Možno nepoznal teplo úprimného objatia. Možno videl všade len samé farebné dúhovky. Možno...to bolo to jediné, čo ho napadlo..skočil a celú tú frašku ukončil..

Teraz, je mu už fajn. Je vo svojom vysnívanom nebi, kde je šťastný. V nebi bez sĺz, utrpenia a prázdnoty. V nebi, kde keď sa pozrie do zrkadla, bude vidieť šťastného chlapca a nebude mať pocit, že mu ten odraz nepatrí..:)

Z očí sa dievčaťu vykotúľala slza. Jedna jediná, hlboká a úprimná slza. Ani nevedela ako, no zrazu tam bola. Pomaly je stekala po líci až padla..padla na tú čiaru. Čiaru, ktorá zobrala život už viacerým ľuďom..Z jej myšlienok ju odrazu vytrhlo svtelo, presnejšie dve svetlá. Svetlá, ktoré sa k nej pomaličky blížili z tmavého tunela. Nevedela prečo, ale cítili sa veľmi zvláštne. Možno bol aj ten chlapec v podobnej situácii, len..preňho tie svetlá znamenali vykúpenie..Vykúpenie z ničoty a tmy..:(

Keď metro zastavilo, dievča sa znova pozerlo na tú čiaru. Usmiala sa a prekročila ju. Nastúpila do vláčika. Odišla..tak ako odišiel aj ten chlapec, len ona, ona to ešte nevzdáva. Zatiaľ určite nie..:)