soni

Sedela som v parku pri Queense na operadle starej lavičky a vyfukovala obláčiky dymu...hnusila som sa sama sebe a ten dym ma oslobodzoval...vyfukovala som svojho zleho ducha...jedna cigareta dokaze oslobodit cele vnutro...myslela som na burku v Krakowe,na marekovu orientaciu, na to ze tá pupava predomnou je krásna ale raz zvedne...cigaretu som drzala daleko odtela a v mysli si premietala to,co sa dnes stalo...prilozila som si horiacu tycinku smrti k ustam a potiahla...striaslo ma...vysiel zo mna kusok mojho vlastneho JA...ta predstava bola strasna...zmrstila som celo a cakala aká dalsia myslienka zamestná moju hlavu...lahla som si a pozrela do výsky...pomedzi javorove listy mi do oci zasvietilo slnko...chvílku som pozerala priamo donho,potom som ale zrak odvratila a znovu si potiahla z uz skoro dohorenej cigatery...palila...palili ma pery,stípalo vnutro...bolo mi skvele...zatvorila som oci a zrazu ziadnen problem nebol problemom...dych pomaly spomaloval...telo tuhlo a srdce prestavalo bit...zo stromu sa ku mne klzal po vzduchu javorovy list...padal a padal az kym nepristal na zemi...ohorok mi vypadol z ruky a srdce sa zastavilo navzdy...